Poviedka II-Kapitola XIII-Idiot, ale predsa ho ľubim

10. září 2011 v 20:30 | Mimush |  Poviedky

Tak nech sa páči další diel mojej poviedky..
Prepáčte, ale toto som odflákla..Aspoň ja si to myslím :D
Ráno ma mal zobudiť zvoniaci telefón bolo už jedenásť a on ešte nevolal dúfam, že jej nič neurobil. Pozrela som sa na miesto na posteli vedľa seba bolo prázdne. Diego tu už nebol vstala som a na svojom nočnom stolíku som našla ružu a lístok:
Ráno písal Javier nemohol som ťa nechať tam isť. Je to idiot nechal Sms-ku. Tak som šiel ja. Sľubujem ti, že sa vrátim aj s José..
Milujem ťa Diego.
Okamžite sa mi zatočilo v hlave padla som na kolená a pokrútila som hlavou. V rukách som krčila list od Diega. Ako mi to mohol urobiť ? veď ja som tam mala isť čo ak sa niečo pokazí !
postavila som sa a zutekala som dole schodmi v kuchyni bolo ticho všetci boli v obývačke a v tichu sa rozprávali..
,,Tak prečo s teho do pekla nezastavili !!" kričala som o dušu. V obývačke sedela Mia s Miguelom, smutný Teo, Alma, Franco, môj otec, Lupe a Santos a ešte pár ľudí...
,,Prečo ste ho nechali isť" kričala som ,,To je ale idiot" Rozplakala som sa. V týchto dňoch som citovo na dne.
,,Roberta upokoj sa nemohli sme nič robiť povedal, že o tom vieš !" povedal Santos a prišiel ku mne ,,ale ako vidím pekne nás oklamal" objal ma. ,,Diego to všetko robí pretože ťa miluje a nemôže dopustiť aby si takto riskovala" usmial sa na mňa.
,,Ale ja to dopustiť môžem všakže !?" zase som sa rozkričala. Začala som ho nahnevane mlátiť chudák Santos keby sa nepostavil Miguel a nechytil ma asi by som mu zlomila ruku.
,,Hej, hej kľud Roberta takto Diegovy nepomôžeš" utešoval ma ,,radšej si sadni a sleduj mobil povedal, že nám zavolá" povedal a odviedol ma ku gauču. Sadla som si Lupite a Mii ktoré ma objali. Bolo mi s nimi fajn ale chýbala mi José a hlavne Diego.
Rozmýšľala som nad vecami ktoré by som mala začať po príchode Diega robiť. Musíme už začať chystať našu svadbu. Nemôžeme to nechať len tak plávať.
V tej chvíli zazvonil mobil zdvihol ho Miguel ktorý pri ňom sedel najlblizšie.
,,No" Miguel mal inú techniku ako ja.
,,Ach Diego.." nestihol dopovedať pretože som mu zobrala telefón.
,,Diego kde si ?" spýtala som sa nervózne.
,,Roberta prosím nechaj ma hovoriť s Miguelom" v hlase mal smútok.
,,Ale Diego" povedala som smutne.
,,Prosím.." nedopovedal a dala som mobil Miguelovy.
,,Chce hovoriť s tebou" povedala som obzrela som sa na ostatných a odišla som do kuchyne. Prečo mi nechce povedať kde je ? a prečo chce hovoriť s Miguelom a nie so mnou ? čo som urobila ?
,,Roberta" prišiel ku mne Miguel.
,,Miguel kde je prosím povedz mi to" hodila som na neho ten najsmutnejší pohľad aký mám.
,,Roberta... Diego nechce aby som ti to povedal, ale ja ti to poviem" povedal ,,našiel José no tá sa necíti najlepšie a preto s ňou musí ostať v nemocnici kým mu ju nedovolia previesť domov"
dokončil.
,,A, čo je s ňou ?" opýtala som sa ho ,,A čo Javier ?"
,,Vraj má pár rezných rán, ale inak by mala byť v poriadku a čo sa týka Javiera ten už sedí v base o pár mesiacov bude súd viac ti neviem povedať" ...objala som ho. Na jazyku som mala ešte jednu otázku.
,,A prečo so mnou nechcel hovoriť ?" spýtala som sa. Miguel len mykol plecami a odišiel do obývačky k ostatným. Diego je v poriadku. José je v poriadku. Prečo keď je všetko v poriadku prečo nie som štastná ?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama