Poviedka II-Kapitola XI- Zle načasovanie

26. srpna 2011 v 7:25 | Mimush |  Poviedky


KOMENTARE POTESIA !
Roberta s Diegom si užívajú svoju chvíľku romantiky kým ich nepreruší telefón...
,,Tak fajn pôjdeme sme predsa mačičky" povedala José a usmiala sa. V tejto chvíli ju vôbec nechápem ako sa môže usmievať keď nám ide o životy.
,,Vidíme sa o ôsmej na tej adrese ja s Teom ideme pozrieť jeho mamu" usmiala sa José. Prajem jej to..
,,Dobre tak o ôsmej ale príď !" povedala som vážnym tónom.
,,Hej mačička čo si o mne myslíš ?" povedala prísne José...
,,Vráťme sa na oslavu" kývla som hlavou a zišli sme dolu schodmi. Skackala som po schodoch a zrazu ma niekto chytil za ruku bol to Diego.
,,Kde sa túlaš drahá ?" opýtal sa ma, ale nestihla som mu odpovedať zobral ma na ruky a odniesol ma naspäť do mojej izby. José sa iba smiala. Čo viac mohla robiť...
,,Hej Bustamante pusť ma !" kopala som nohami. Ale páčilo sa mi to v skutočnosti by som to prežila keby ma stále niekto takto nosil.. Diego nohou zabuchol dvere a posadil ma na posteľ.
Kľakol si predo mňa a povedal.
,,Chcel som byť s tebou sám" usmieval sa tak šibalsky, ale predsa krásne ,,Vieš dole je veľa ľudí a ja som ťa chcel mať iba pre seba" pobozkal ma.
,,Vieš o chvíľku budem musieť isť" spomenula som si, že ma čaká stretnutie s Javierom.
,,To ma tu necháš zase samého ? Zase chceš aby som tu bol sám a bez teba ? A kam vlastne ideš? " opýtal sa ma so smutným výrazom na jeho krásnej, dokonalej tvári.
,,No, vieš idem s José do jedného..." zasekla som sa toto mu nemôžem povedať ,, idem s José za Teovou matkou" vydýchla som.
,,Za Teovou mamou nešla tam José s Teom teraz?" opýtal sa ma z prekvapeným výrazom.
,,áno ,ale Teova mama chcela vidieť mňa vieš".. povedala som .. Sakra on mi neverí..
,,Teba a to prečo ? Dobre nechajme to tak" usmial sa na mňa a posadil sa ku mne.
,,Hrozne si mi chýbala, Ja viem, že som bol pri tebe skoro stále, ale teraz ta môžem pozvať na obed a na rande" zasmial sa. Čo ak ho už zase stratím ? čo ak ho zase uvidím smutného.. Nechcem ho stratiť chcem ho mať stále pri sebe chcem ho mať iba pre seba. Objala som ho. Môj Diego, iba môj. Nikomu ho nedám. Je len môj. Rozplakala som sa.
,,Hej drahá prečo plačeš ?" opýtal sa ma a zdvihol mi hlavu.
,,Ja len.. len ťa nechcem znovu stratiť" znovu som ho objala.
,,Už ti nedovolím aby si ma znovu nechala samého" hladkal ma rukou po chrbte ,,už Nikdy ta nenechám samú". Silno ma zovrel v náručí. Bolo mi sním tak dobre. Nechcela som nikam isť.
,,Milujem ťa Roberta a navždy ťa budem milovať" pošepkal mi do ucha.
,,Aj ja ťa milujem najviac na svete ! Milujem na to nikdy nezabudni" povedala som.
Už sme sa nechceli len objímať chceli sme niečo viac. Diego ma jemne chytil za ruku a vášnivo ma pobozkal. Trvalo to možno hodiny. Sedeli sme a bozkávali sme sa čo viac som mohla chcieť. Bola som so svojim snúbencom a boli sme len MY ! čas utekal ako voda a ja som si stále pripadala ako keby to trvalo iba minútu.
,,Nedáš si niečo na jedenie ?" opýtal sa ma Diego ,,dosť som totiž vyhladol" šibalsky sa usmial.
,,Nie" schmatla som ho za golier košele a zase som ho pobozkala. Chce mi pokaziť tento krásny čas jedlom. Ten môj milovaný gavalier.
,,A vieš čo predsa som hladná" postavila som sa a rozhodla som sa, že si dám niečo pod zub. Diego ma však chytil a jemne ma položil na posteľ..
,,Mne už neujdeš" usmial sa a začal ma bozkávať po krku. Bolo mi to príjemne pokým mi nezazvonil telefón.
,,Prepáč musím to zdvihnúť" zobrala som si zo stolíka telefón. Neznáme číslo kto to len môže byť..
,,Prosím" opýtala som sa.
,,Rozhodla si sa neprísť tvoja vina kvôli tebe bude José čoskoro mŕtva nechala si ju v štichu chúďa José a ty si hovoríš kamarátka" zasmial sa Javier.
,,Ale,počkaj Javier!" Diego sa zamračil. Položil mi to ten idiot. Ruku som si položil na oči a rozplakala som sa. José.. Som sklamaná sama zo sebou ..ako som to mohla dopustiť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama